Nepozvaní

Niekoľko silných príbehov, niekoľkých silných ľudí. Deti, ženy, muži, starší ľudia – utečenci. Žiadatelia o azyl. Nie bezmenné masy. Stretli sme sa s nimi v táboroch aj mimo nich. Hovorili sme s nimi. Načúvali ich príbehom. Príbehom skutočných ľudí, za ktorými sa skrývajú reálne tváre a pohnuté osudy. Osudy obyčajných ľudí, čo utekajú zo Sýrie a z iných kútov sveta. Identické, otvorené, niekedy až hrôzostrašné odpovede na všetky otázky, ktoré si kladieme. Kto sú? Odkiaľ majú peniaze na tak dlhú cestu? Čo všetko musia prežiť, kým prídu až ku nám?Úryvok z knihy/.Sneží tak husto, že nevidieť pomaly ani na krok.            A vtedy, vtedy sa to stalo.            Vikram, ktorý celý čas kráčal vedľa mňa zrazu na voľačo stúpil tak nešťastne, že sa mu tvár okamžite skrútila od bolesti.            Zrejme konár, alebo kameň, ktorý sa skrýval pod snehom.            A v nasledujúcej sekunde už Virkam leží na zemi.            Vyvalený na chrbte v záveji a oboma rukami si drží ľavý priehlavok.            Je zle.            Členok puchne, v priebehu niekoľkých minút ho má Virkam hrubý tak, že je jasné, že je niečo zlomené.            Pokračovať ďalej bez pomoci nemôže.            Na tú nohu sa nepostaví.            Zastavujeme, ja sa skláňam k zranenému, o chvíľu sme obkolesení takmer celou našou skupinou.            Alexej sa pretláča do stredu, chce vedieť, čo sa stalo.He just step on something.Hmmm. I can see. – odpovedá Alexej a skúmavo si prehliada opuchnutý členok.Can u walk? - pýta sa Virkama, ktorý pri nešetrnom Alexejovom vyšetrovaní zatína zuby.No, i can´t. I think something is broken. - vysvetľuje Vikram nešťastne.O.k. You just keep on walking. I take care of this. - prikazuje nám Alexej a my sa poslušne vydávame na pochod.Alexej kladie na zem ruksak.Asi mu tú nohu chce obviazať, premýšľam, už sa neotáčam, netuším nič nekalé a šliapem ďalej, spolu s ostatnými.Určite tam má aj nejaké sťahovacie obväzy na tento prípad.            Postupujeme ďalej niekoľko minút.            Výstrel.            Ohlušujúci výstrel, rana ako z dela.            Alexej Vikrama zatiahol za závej, tak, aby sme nič nevideli.            Vracia sa sám.            Pomaly, pomaličky.            Chvíľu  mi tá absurdita nedochádza, ale o niekoľko sekúnd je nám to všetkým jasné.            Ten skurvysyn ho zastrelil.            On ho normálne zastrelil ako psa.            Revolver si strká za pás nohavíc a akoby nič kráča priamo k nám.            Nič sa nedeje.            Calm and easy.            Ženy kričia, ich muži im zakrývajú ústa.            Sme v totálnom šoku.            Stojím bez pohnutia, ochromený strachom.            Nespravodlivosť a bezmocnosť, to sú tie správne slová.