Slnečnice

Ellis a Michael sa prvý raz stretnú, keď majú dvanásť. Ich neveselé zoznámenie prerastie do hlbokého priateľstva. Preháňajú sa na bicykloch po oxfordských uliciach, učia sa plávať, objavujú poéziu a spoločne čelia Ellisovmu neľútostnému otcovi. Spoznávajú svetlé aj tienisté stránky života. Jedného dňa ich blízky vzťah nadobudne nový, chúlostivý rozmer. Z chlapcov sa stanú muži. O desať rokov je však Ellis ženatý s Annie a po Michaelovi niet ani stopy. Kam sa podelo celé jedno desaťročie? A čo sa medzitým stalo? Bol by to príbeh o láske, keby to dopadlo inak. Ibaže všetko sa zmenilo. Alebo sa v skutočnosti nezmenilo nič? A tak to predsa len bude príbeh o láske. O láske vo všetkých jej podobách. Román Slnečnice je obrazom dvoch ľudských životov, ktoré by sa naplnili, keby im okolnosti priali, keby boli spoločenské, kultúrne a rodinné pomery iné. Je to poetické, nádherne zdržanlivé rozprávanie o láske a osamelosti. Aj o žiali z bolestnej straty blízkych, znásobenom márnymi telesnými aj umeleckými túžbami, no najmä nenaplnenými túžbami srdca. Z anglického originálu Tin Man (Tinder Press, an imprint of Headline Publishing Group, London 2017) preložila Lucia Lukáčová. Ukážka z textu Ešte sme sa nedostali k slnečniciam, pripomenul Michael. Veru nie. Dobre, takže Vincent dúfal, že si na juhu zariadi ateliér, lebo dychtil po priateľoch, po ľuďoch rovnakého razenia ako on. Asi bol osamelý, dodal Michael. Asi preto to ucho a temnota. Aj ja si to myslím, povedala Dora. Bolo to v roku tisícosemstoosemdesiatosem. Čakal, kým sa k nemu pridá ďalší umelec. Volal sa Paul Gauguin. Hovorí sa – a je to veľmi pravdepodobné –, že slnečnice namaľoval ako dekoráciu do Gauguinovej izby. A urobil veľa verzií, nielen túto. Je to pekná predstava, však? Niektorí vravia, že je to výmysel, no ja tomu verím. Kvety na plátne na znak priateľstva a zvítania. Muži a chlapci by mali byť schopní nádherných vecí. Obaja si to zapíšte za uši, dodala a stratila sa v kuchyni. Počuli, ako naložila koláč na tanier, otvorila zásuvku s príborom a pretavila radosť do piesne. A pozrite, ako maľoval! zvolala, keď ju náhle nová myšlienka opäť vtiahla do izby. Pozrite na tie ťahy štetcom, vidieť ich. Hrubé a robustné. Autor tejto kópie prevzal aj jeho maliarsku techniku, lebo van Gogh rád maľoval rýchlo, akoby ho čosi ovládalo. A keď sa to všetko spojí. svetlo, farba, vášeň, je to. Štrkot kľúča v zámke ju pripravil o reč. Otec sa prehnal popri nich do kuchyne. Ani necekol, ale bolo ho počuť. Čajník tresol na sporák, šálky hrkotali, zásuvky plieskali. Večer nebudem doma, zahrmel. Fajn, odvrkla Dora a dívala sa, ako odchádza s čajom v ruke. A keď sa to všetko spojí? pripomenul jej Ellis. Je to život, dopovedala mama. Slovenský text.