Nôž

Harry Hole je tam, kde bol na začiatku, alebo skôr ešte o level nižšie. Rachel je preč. Nadobro. Tentoraz neušiel on, vyhodila ho. Vracia sa teda na ulicu Sofies Gate, do bytu o poschodie nižšie, ako bol byt, ktorý si prenajímal predtým, než sa znovu stal človekom. Prebúdza sa s ťažkou opicou a s rukami aj oblečením celým od krvi. Nič si nepamätá, ale vie, že v jeho prípade je lepšie mať sa na pozore. Pustí sa po stopách svojho úhlavného nepriateľa a tie ho prevedú dosiaľ najhorším osobným peklom. V dvanástej časti krimisérie si Harry Hole siahne na dno. Pohľad na mŕtvolu ovplyvní zmysly aj najskúsenejších vyšetrovateľov, premôže ich vo väčšej alebo v menšej miere, otupí a zabráni, aby prijímali aj menej intenzívne vnemy, všetky tie drobné detaily na mieste činu, ktoré im niečo prezradia. Čo vedia rozpovedať súvislý, logický príbeh. Alebo naopak, upozornia na niečo, čo škrípe, čo sem nepatrí. Prechádzal pohľadom po stenách. Osamelý červený plášť visel na háčiku pod poličkou. Tam si vešala kabáty, čo mala oblečené naposledy, ak teda nevedela s istotou, že si ich nabudúce nevyberie. V tom prípade ich zavesila do skrine k ostatným. Musel sa ovládnuť, aby ho nevzal, nepritisol si ho k tvári a nenadýchol sa jej vône. Vône lesa. Nech používala akýkoľvek parfum, symfónia vôní vždy zahŕňala aj základný tón slnkom prehriateho nórskeho lesa. Nevidel červenú hodvábnu šatku, čo si uväzovala k plášťu, no čierne čižmy stáli na svojom mieste. Harry pokračoval pohľadom do obývačky, ale ani tam neobjavil nič nové. Vyzerala presne ako miestnosť, z ktorej vyšiel pred dvoma mesiacmi, pätnástimi dňami a dvadsiatimi hodinami. Nijaký obraz nevisel šikmo, nábytok sa nepohol, koberec neodhrnul. Pohľadom pokračoval do kuchyne. Tam. V drevenej pyramíde na kuchynskej linke chýbal nožík. Oči mu skĺzli na mŕtvolu. Niečia ruka na jeho ramene. Slovenský text.