Súmrak dňa

Pán Stevens niekoľko desaťročí pracoval ako komorník v Darlington Halle, najprv u lorda Darlingtona, neskôr u bohatého Američana Farradaya, ktorý si sídlo kúpil. Príbeh komorníka Stevensa sa odohráva v dvoch časových líniách: v súčasnosti – Stevens dostane list od bývalej gazdinej sídla slečny Kentonovej, a v minulosti, v návrate do čias, keď spolu v sídle slúžili. Súčasný majiteľ navrhne Stevensovi, aby si vzal pár dní voľna. Stevens ponuku využije na cestu po Británii s cieľom stretnúť sa so slečnou Kentonovou a zistiť, či je v manželstve naozaj taká nešťastná, ako naznačila v liste. Na ceste po Anglicku rozjíma nad hodnotami a tradíciami v povojnovom Anglicku, keď sa starý svet so svojimi istotami rúca, nad vzťahom k otcovi, ktorý tiež bol v Darlington Halle komorníkom, no najmä nad podstatou pojmu dôstojnosť, ktorá podľa Stevensa odlišuje mimoriadne kompetentných komorníkov od tých "veľkých" a je to dar od prírody tak ako ženská krása. Stevens sa napokon naozaj so slečnou Kentonovou stretne. Toto stretnutie odhalí príbeh nešťastnej lásky dvoch ľudí, ktorí sa celý život milovali, napriek tomu sa medzi nimi nevyvinul iný než profesionálny vzťah, a to pre Stevensovo úsilie byť lojálnym, "dôstojným" komorníkom bez štipky emócií či nároku na vlastné úvahy o povahe sveta a osobný život. Z anglického originálu The Remains of the Day (Faber and Faber, London 2005) preložil Peter Kerlik. Ukážka z textu Z dverí knižnice vidieť cez vstupnú halu rovno na hlavný vchod. Veľmi nápadne, doslova uprostred inak prázdnej a vyleštenej podlahy ležala lopatka na smeti, na ktorú ma upozornila slečna Kentonová. Udrelo mi to do očí ako bezvýznamná, ale neprístojná chyba; lopatka na smeti bola nápadná nielen z piatich dverí na prízemí, ale aj zo schodiska a z balkónov na prvom poschodí. Prešiel som cez halu a zdvihol som ten urážlivý predmet, skôr než som si uvedomil plné dôsledky; spomenul som si, že asi pred polhodinou môj otec zametal vstupnú halu. Spočiatku som len ťažko pripustil, že by bol urobil takú chybu. Čoskoro som si však uvedomil, že takéto bezvýznamné pošmyknutia sa zavše môžu stať hocikomu, a moje podráždenie sa obrátilo proti slečne Kentonovej, lebo sa pokúsila narobiť okolo tejto udalosti toľko zbytočných rečí. Potom, asi o týždeň neskôr, som kráčal po zadnej chodbe z kuchyne, keď slečna Kentonová vyšla zo svojej izby a predniesla vyhlásenie, ktoré si iste pripravila už vopred; bolo to niečo v tom zmysle, že hoci veľmi nerada upozorňuje na chyby, ktoré robia moji podriadení, obaja musíme pracovať ako tím a ona dúfa, že nebudem váhať a upozorním ju, ak podobné chyby urobia jej podriadené. Potom mi ukázala niekoľko kusov striebra pripravených na večeru, na ktorých ostali viditeľné zvyšky po čistení. Slovenský text.