Návraty pekla

Brenkus píše o najhlbších priepastiach vedomia z pozície človeka, ktorý sa zmieta v predstavách bytia a nebytia. To je charakteristické pre celú jeho doterajšiu tvorbu. Autorovu umeleckú výpoveď ovplyvňujú originálne myšlienkové podnety a symboly, vo svojich textoch zámerne pretvára myslenie a konanie hlavných postáv z diel známych autorov svetovej literatúry. Čitateľ je vťahovaný do desiatich poviedok akoby slučkami z dvoch povrazov: povrazu existencie, ktorú zachytávame zmyslami, a povrazu existencie, ktorú nemožno reálne zachytiť. Brenkus sa pokúša o uchopovanie nepoznaného, spoznávanie nepochopiteľného. V jeho tvorivých počinoch sa dajú vystopovať prvky metafyziky. Veď dopracovať sa k jadru veci je prirodzená túžba rozumu. Umeleckým štýlom sa autor usiluje opodstatniť osudovosť a najmä poodhaliť skrytú závislosť života od smrti a naopak"(Ingrid Lukáčová). Slovenský text.