Mengeleho dievča

"Každý večer, keď myslím na svojich drahých, ktorí už nežijú, si hovorím: Ako si to mohla prežiť? Sama neviem. Bolo to naozaj iba o šťastí a náhode." To sú slová Violy Fischerovej, ženy, ktorá prežila Mengeleho pokusy, štyri koncentračné tábory a nakoniec nacistom utiekla. Tá hrozná doba stvorila množstvo príbehov. Príbehov o odvahe, statočnosti, láskavosti a obetovaní sa, ale aj o zlobe, podlosti a obludnom ponižovaní iných ľudských bytostí. Príbeh Violy Fischerovej je však výnimočný. Ona totiž okrem toho, že prežila peklo táborov smrti a našla v sebe silu na riskantný útek, dokázala ešte niečo. Vďaka nej chytili brutálnu dozorkyňu z Birkenau. Po vojne sa náhodou stretla so svojou veľkou láskou. Mužom, o ktorom roky nevedela, či ešte žije. Ale nakoniec sa vydala za niekoho iného. Rytiera. Skutočného novodobého rytiera, ktorý získal toto vyznamenanie od francúzskeho prezidenta za statočnosť v boji na strane Spojencov. Viola Fischerová po rokoch zverila svoje spomienky reportérke Veronike Homolovej Tóthovej. Táto kniha zaznamenáva jej osud i osudy iných ľudí, ktoré by nemali upadnúť do zabudnutia. Ukážka z textu "Karolínka." "Mamička? Mamička!" rozplakala sa. "Neplačkaj, moja, no tak, neplačkaj, už som tu." Hladkala som ju po tváričke. "Ty si neodišla? Nenechala si nás tu?" "Nie, miláčik, samozrejme, že nie, ale nechceli ma za vami pustiť. Prepáč mi to, láska moja, keby som vedela, že vám niekto takto ubližuje, bola by som sa k vám prebojovala. Ale oni mi hovorili, že sa máte dobre." "Nemala si im veriť, mami. Oni klamú a sú zlí a robia mi hroznú bolesť." Bola taká ubolená, taká zľaknutá, taká zlomená. Zo zdravých detí dokázala tá beštia urobiť za dva týždne. trosku a obludu zároveň. To sa nedá opísať! "Ale teraz už nedovolíš, aby mi ublížili, však nie?" opýtala sa ma Karolínka. Čo som jej na to mala povedať? Ako som jej to mala sľúbiť, keď som to nevedela dodržať! Slovenský text.